KVET LIPY 100g

Nálev a chuť byliny

Nálev z lipových kvetov má svetlo žltú farbu a mimoriadne príjemnú chuť i vôňu. Nie je ani horká alebo zvieravá, zato ľahko sladkastá, jemná a hladká.

Pôvod byliny

Rod lipa (Tilia) je rozšírený v celom miernom pásme severnej pologule. Zahŕňa asi 40 druhov, medzi nimi lipu veľkolistú a lipu malolistú (srdcovitá), ktoré sú doma v Českej republike. Strom dožívajúci sa až 600 rokov charakterizuje košatá koruna, listy srdiečkovitého tvaru a samozrejme silne voňajúce kvety.

Lipa môže vyrásť do výšky 30 metrov aj viac, kmeň je pokrytý tmavou tenkou kôrou. Kvitne od júna do júla žltými kvetmi zrastenými s blanitým listom. Kvitnúcu lipu možno poznať na desiatky metrov, tak ďaleko sa totiž šíri jej omamná vôňa.

Lipa najmä pre Slovanov veľa znamená. Je však pravdou, že ju spomínali vo svojich dielach už Vergílius, Ovídius a Plínius, a to ako "zlatý strom". Starí Slovania prisúdili lipe čarovnú moc, stala sa pre nich symbolom lásky a krásy a dostala meno Lada. V jej blízkosti prebiehal rad rituálov, konali sa pod ňou dôležité stretnutia, snemy aj kázanie.

Lipové stromoradie sa vysádzalo ako symbol zmierenia alebo skončenie konfliktov. Ľudia verili, že do lipy nikdy neudrie blesk, že jej kôra chráni pred otravou a listy možno použiť na získanie nesmrteľnosti. Ochrannú funkciu mala tiež figúrka vyrezaná z lipového dreva, ktorú bolo potrebné nosiť neustále pri sebe.

Národným stromom Českej republiky sa lipa stala v júni 1848 na Všeslovanském zjazde v Prahe.

Lipa je strom cenený nielen pre kvety, ale tiež dobre opracovateľné drevo s nádhernou kresbou alebo lyko, ktoré sa uplatňuje napríklad v košíkářství.

Ľudové liečiteľstvo ale ospevuje práve prv spomenutej lipové kvety s listene. Zbierajú sa ešte pred kvitnutím, najlepšie popoludní. Je vhodné ich sušiť rýchlo, v tieni, v prúde vzduchu. Teplota nemá prekročiť 35 ⁰C.